Túlačky IX - Váh, prírodná rezervácia Vrbina

Autor: Peter Krivda Soliwarski | 28.11.2015 o 11:04 | Karma článku: 7,03 | Prečítané:  510x

Keď som bol malé dieťa, bývali sme spolu s naším dedom. Dedo vstával každé ráno skôr ako my ostatní a varil si na raňajky kávu - cigóriu. Keď som vstal, dedo už mal kávu uvarenú  a celý dom voňal od tej jeho kávy – cigórie.

Mal som veľmi rád tu vôňu. A keď niekedy rozmýšľam, čo mi pripomína vôňu domova, tak sa mi odkiaľsi zo spomienok vynorí vôňa dedovej kávy – cigórie. Aj ja si teraz občas varievam ráno kávu – cigóriu. Pretože ju mám rád, ale aj pre jej vôňu. Možno aj môjmu synovi bude voňať domov po káve – cigórii. Niekedy.

Ale domov je aj niečo širšie, priestor v ktorom sú tie naše malé domovy, priestor do ktorého sme vykročili prvými krokmi z tých našich menších domovov, priestor, ktorý má nesmierne množstvo vôni a vonia pre každého inými vôňami. A vekom, a poznaním tých vôni pribúda, a ukladajú sa v našom vnútri, v takej našej špajzy na vône vo vrstvách, v slojoch na vonných  štelajzniach.

Do tej špajze vchádzame vždy, keď zacítime vôňu akéhosi miesta a zvnútra, z tej špajze zacingá vôňovartáš, alebo správca depozitu vôni, ktorý v momente, alebo niekedy mu to trvá aj trochu dlhšie, dá informáciu, že „túto vôňu už máme uloženú v spomienkovom regáli pod označením V/1979“. A hneď vieme, že je to Váh v roku 1979. Napríklad.

Ale podmienkou k tomu aby sa v nás vytvorila tá špajza na ukladanie vôni, aby v nás vznikol dobré vedený depozit vôni je láska. K miestu, priestoru po ktorom nás otec viedol za ruku na ešte dosť vratkých nohách, k miestam, ktoré nás otec učil ovoniavať a ktorých vône majú výsadné miesto v depozite.

K miestam na ktoré keď sa vrátime a zacítime vôňu, uloženú v našej depozitnej špajzy, otvorí sa pred nami to najveľkolepejšie panoramatické kino v ktorom sú premietané výsadne filmy, ktorých sme sami režisérmi aj hercami.

Na úžasnej obrazovke spomienok pred nami začnú defilovať detské priateľstvá, odreté kolená, lásky, malé i veľké buchnáty, priateľstvá, ktoré ostávajú doteraz, lásky, ktoré odišli i tá, čo ostala. Miesta radosti, šťastia i plaču. Miesta, ktoré teraz učíme ovoniavať, držiac za ruku a milovať.

   No a pod tým označením V/1979 je vôňa Váhu, ktorý sme splavovali v kanoe ešte na fakulte s doc. Jožkom Bačom. S veľkosrdečným človekom, ktorý nás učil ovoniavať fenomenálne vône doteraz uložené na skvelých miestach v štelajzni. Nedávno, keď som sedel na brehu Váhu a cítil som vôňu vody, ktorá mi vtedy šumela okolo člna, vôňu nádhernej prírody okolo brehov, vôňu ohňa večer v tábore s priateľmi.

Sedel som v tráve skvostnej rezervácie Vrbina, pod nohami ticho plynuli biele oblaky na hladine, lesklé vážky si v letku vyznávali lásku medzi leknami. A bol som nesmierne rád, že môžem o svojich ukrytých vôňach hovoriť rukám, ktoré držím už len v spomienkach, lebo ony už držia iné, ale ja tie spomienkové nikdy nepustím. Sedeli pri mne, ponárali sa do chladivej vody Váhu, hádzali žabky po jeho lesklej hladine a vedel som, že tie nádherné vône miesta sa ukladajú v ich špajzy na ich štelajzniach. S láskou....

text, foto © Peter Krivda Soliwarski

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?