V Trenčíne pribudla nová galéria !!! Je to nesporne skvelá správa nie len pre výtvarnochtivých občanov, ale hádam pre všetkých, kto sa tešíme z každého kultúrneho počinu, z každého prírastku do rodiny kultúrnych. Galéria Valorem, ktorá bola slávnostne uvedená do života 22. marca 2018 vernisážou k výstave Fero Lipták – Výber z tvorby v úplnom centre Trenčína nesporne obohatí výtvarný život nie len Trenčanov, ale aj turistov, ktorí navštevujú toto krásne mesto pod hradbami hradu Matúša Čáka.
Fero Lipták (1962) vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor divadelná scénografia. Od roku 1986 pracoval takmer vo všetkých slovenských divadlách, ale aj v divadlách v Čechách a v Poľsku. Je zakladateľom nezávislej divadelnej spoločnosti Teatro Tatro. Za posledných 30 rokov vytvoril viac ako 100 inscenácií. Mnohé z nich boli ocenené na domácich aj zahraničných festivaloch. Od roku 1991 sa venuje aj filmu. Ako architekt a výtvarník spolupracoval na profilových slovenských filmoch deväťdesiatych rokov. S režisérom Martinom Šulíkom spolupracoval na filmoch Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis pictus, Zabíjačka, Krajinka, Slnečný Stat, Cigán, Tlmočník s režisérom Miroslavom Šindelkom na filme Vášnivý bozk. S Václavom Vorlíčkom na filme Vták Ohnivák. S Agnieszkou Holland na filmoch Tretí zázrak a Jánošík . Ďalej spolupracoval s Vladom Balcom na filme Dážď padá na naše duše a Romanom Vávrom na filme Čert ví proč.Za tentofilm ziskal nominaciu Česky lev. Rok 2006 celovečerný hrany film Haličske príbehy v réžii Dareka Jablonskeho. Za film Záhrada získal ocenenie Českej filmovej akadémie Český lev. V roku 2018 získal druhého Českého leva za animovaný film Lajka spolu s Aurelom Klimtom a Martinom Velíškom. V tom istom roku bol ocenený ASFK za prínos slovenskej kinematografií. S Dušanom Dušekom a Martinom Šulíkom spolupracoval na scenári k filmu Zabíjačka.
František Lipták ako scénograf vytvoril niekoľko úspešných inscenácii v Poľsku: Gulliwer v Bialystoku a Toruni, Merlin v Teatr Narodowy vo Varšave, Figarova svatba a Robinson Crusoe v Teatr Lodz, Snehová kráľovná v Teatr Opole, Buratino -Varšava, Nasza klasa, Koziolek Matolek - Teatr na Woli vo Varšave.
Maliarská tvorba, alebo voľná výtvarná tvorba Fera Liptáka je potrebou, či nutnosťou. Doteraz mal cez tridsať samostatných a mnoho kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí. Je akosi priamoúmerná s jeho tvorbou v divadle, alebo vo filme. Vytvoril si na obrazovej ploche svojský a originálny svetík . Svetík čudesných prapodivníkov a smiešnikov, červených, ale aj zelených a modrých liptákočloviečikov, ktorí sa na prvý pohľad, či vnem zdajú byť ako vymyslené tvory z inej planéty, ale v podstate sme to my. Sme to my, takí ako sa veľmi neradi vidíme. Všetci sa pohybujeme okolo výtvarníka Fera Liptáka a všetci so svojimi menšími, alebo väčšími čudesnosťami žitia, ktoré ťaháme za sebou a on ich zachytáva, archivuje do obrazov podmaľovaných humorom človečenskej láskavosti a žičlivosti. Vytvára priestor, do ktorého keď vstúpime, odrazu objavíme nikým a ničím neobmedzovaný svet fantazijného rozletu, kde je snáď všetko dovolené a z ktorého sa ťažko odchádza.
Objavujeme v ňom stále nové a nové deje lákajúce ísť do ďalších dverí, nazrieť aj do tej siedmej, zakázanej komnaty, zasmiať sa niečomu bez toho, aby sme si uvedomili, že sme sa zasmiali možno sami sebe. Tieto nesmierne vážne maliarske záznamy srandy života sú vlastne zrkadlami, ktoré Fero Lipták tak trošku poprehýbal. Patrí do skupiny výtvarníkov s úžasným talentom rozprávača príbehov v ktorých používa zdanlivo jednoduchú reč, ktorá má ale mnoho rovín. Na jednej strane to môže byť až insitný prejav v tej najčistejšej rovine, ale rovnako a v jednej vete, ovšem z iného uhla pohľadu sa v jeho vyjadrovacích prostriedkoch ozývajú znaky magického, či snového realizmu. Nadsázka spojená s humorom skombinované s osobitým, originálnym vyjadrovaním vytvára kompozície voňajúce človekodobrotou a ľudskopeknotou, vytvára akési kreslenopísané denníky z podivuhodných ciest, kde pred nami defilujú ľudočudá ako v akomsi bizarnom, pitoresknom kine. Ale nesporne stojí za to sa v nich vidieť... ....(výstava potrvá ešte do 29. apríla 2018)
Text bol použitý ako úvod k vernisáži.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski, archív Galérie Valorem
